23.11.2005
Konecne som nasla, co som hladala: opozitum ku klise "slusny clovek". Teraz mozem predlozit svoju teoriu dnesnej moralky - moralky, ktoru by som rada videla rozvratenu!
Za cias Nietzscheho bola moralka postavena na kategoriach dobra a zla. Opierala sa o nabozenstvo, a preto Nietzsche musel bojovat s krestantsvom, aby ukazal ze vtedajsia krastanska moralka bola zmakcilou moralkou "otrokov", ktori vzyvaju hodnoty ako je skromnost, laska k nepriatelom, pokora, atd., pretoze im ich slabost brani v pravdivej realizacii vlastnej vole k moci. V skutocnosti aj im ide o moc (preto ich predstava nebeskeho kralovstva, do ktoreho pridu "prvi" prave ti, ktori na zemi boli "posledni"), ale pre svoju zatrpknutost a slabost ju nedokazu vyuzivat pre tvorbu hodnot. Naopak, moralka "panov" je moralka stojaca mimo dobra a zla, ktora cloveka nenuti podriadovat sa hodnotam, ale ich tvorit.
Dnes nerozdelujeme ludi na dobrych a zlych, ale na tych, co su "slusni" a na "klamarov a zlodejov" (to bolo to opositum, ktore som hladala). Kazdemu je jasne, za predpokladu, ze sa zamysli, ze taketo rozdelenie je absloutne neadekvatne. Nielen preto, ze nemame definiciu "slusneho cloveka", ale preto, ze kazdy clovek sa citi byt slusnym clovekom, ale zaroven kazdy z nich klame. Takze vsetci zapadame do oboch kategorii, presne tak, ako sme vsetci aj zli, aj dobri. Dovod, pre ktory su tieto kategorie pouzivane teda nie je ten, ze by chcel niekto popisat skutocnost. Vyznam oboch slov spociva v tom, na co odkazuju a v akom kontexte su pouzivane. Slovak23 do diskusie k mojmu clanku napisal, ze klamem. Ja sa snazim vyhnut akymkolvek neoverenym faktom a vacsina clanku su moje nazory a co sa tych tyka, myslim, ze ich nie je mozne hodnotit slovom "klame".
Zda sa mi, ze akykolvek pokus o interpretaciu moze byt nazvany klamstvom, ale preco je nazvany prave klamstvom a nie chybnou interpretaciou? Pretoze to ma lepsi efekt. Podobny, ako keby niekto napisal, ze som zly clovek. Mne to nevadi, pretoze zo vsetkeho najmenej by som chcela byt nazvana "slusnym clovekom". Toto oznacenie, podla mna, sa vztahuje na cloveka, ktory je pasivny. A klamar je, naopak, niekto, kto je aktivny, kto interpretuje, kto sa snazi manipulovat so skutocnostou. Klamari a zlodeji v kontexte dnesnej politickej retoriky su naozaj ludia, ktori so skutocnostou manipuluju, tak ako interpreti textu manipuluju s povodnym textom, pricom poskytnu rozne alternativy k vyznamu, ktory ma bez prihliadnutia ku kontextu. Slusni ludia beru veci "tak ako su", "nespekuluju", "nic neriesia".
Moja teoria teda je tato: Kategorie "slusneho cloveka" a "klamara a zlodeja" v skutocnosti odkazuju k pasivite a aktivite. Slusny clovek ma "otrocku" moralku - len prijima, co mu je predlozene, je konformny a preto je oznaceny za "slusneho", pricom sa predpoklada, ze za "slusneho" by chcel byt povazovany kazdy. Naopak, niekto, kto je oznaceny za "zlodeja a klamara", pricom nie je obvineny pravne, je obvineny z toho, ze, ako som uz povedala, interpretuje. Ak sa takato retorika pouziva medzi politikmi, nevyjdaruje sposob, akym sa politici orientuju medzi sebou, s kym "sa hraju, alebo nehraju". Sluzi na to, aby sme si povedali: konieckoncov, vsetko, co sa toci okolo politiky je klamstvo a okradanie, my sme slusni ludia a distancujeme sa od toho. V preklade to znamena - oni nech si so vsetkym manipuluju, my budme pasivni.
Paralela medzi touto politickou moralkou a nabozenskou moralkou 19. storocia funguje dokonale. Nabozenske kategorie dobra a zla, ktore Nietzsche rozvratil, boli aj vtedy nastrojmi manipulacie - politickej manipulacie. A na druhej strane, dnesne kategorie "slusneho cloveka" a "klamara a zlodeja" maju urcite nabozenske pozadie. Riesenie (obdobne tomu Nietzschovmu) je POLITICKY "ATEIZMUS" - politik, ako ho pozname dnes by mal "zomriet" a byt nahradeny obcanom, ktory sa pohybuje mimo kategorii "slusneho cloveka" a "klamara a zlodeja".... atd. Je tvorcom hodnot, nie ich pasivnym vykonavatelom. (Odkazujem na Nietzscheho Genealogiu moralky....)
Ludia sa zrejme vzdy budu delit na pasivnych a aktivnych a vzdy si k tomu najdu nejake viac-ci-menej nabozenske kategorie, ktorymi si pomenuju skutocnost. Nietzsche sice neodstranil kategorie dobra a zla uplne, ale podarilo sa mu spochybnit autoritu cirkvi, ktora v tej dobe bola vyrazne politicka. Je teda mozne, ze ak dokonale rozvratime dnesnu politicku moralku a spochybnime autoritu politikov, zistime, ze neexistuje ziaden nadprirodzeny svet politiky, ale len svet, do ktoreho mozeme priamo zasahovat. To je ulohou noveho "nadobcana"!